Harry Potter a Polovičný princ

„Na toto sme tancovali, keď sme mali osemnásť!“ zaspomínala si pani Weasleyová a utierala si oči do pletenia. „Pamätáš sa, Artur?“

„Hm?“ prebral sa pán Weasley, lebo mu už hlava kľuckala nad mandarínkou, ktorú práve šúpal. „Ó, áno… nádherná melódia…“

S námahou sa trochu narovnal a pozrel na Harryho, ktorý sedel vedľa neho.

„Prepáč nám toto, ale je to u nás tradícia,“ kývol hlavou k rádiu. Celestina práve vtedy spustila sentimentálny refrén. „O chvíľu bude koniec.“

„To nič,“ usmieval sa Harry. „Mali ste na ministerstve rušno?“

„Veľmi,“ odvetil pán Weasley. „Neprekážalo by mi to, keby sme sa niekam dostali, ale pochybujem, že čo len jeden z tých troch zatknutých za posledné dva mesiace je skutočný smrťožrút – ale nikomu o tom nehovor, Harry,“ dodal rýchlo a odrazu vyzeral oveľa čulejšie.

„Stan Shunpike už nie je zavretý, však?“ spýtal sa Harry.

„Žiaľ, je,“ odvetil pán Weasley. „Viem, že Dumbledore sa za Stana prihováral priamo u Scrimgeoura… myslím, že každý, kto sa s ním rozprával, je presvedčený, že on je asi taký smrťožrút ako táto mandarínka… lenže najvyššia vrchnosť chce vyzerať úspešne a tri zatknutia znejú lepšie než tri chybné zatknutia a prepustenia…, ale ešte raz zdôrazňujem, toto je prísne tajné…“

„Ja nič nepoviem,“ Harry chvíľu váhal a rozmýšľal, ako najlepšie prejsť k tomu najdôležitejšiemu. Kým si dával dohromady myšlienky, Celestina Warbecková spustila baladu Očaril si mi srdce.

„Pán Weasley, pamätáte sa, čo som vám hovoril na stanici pred odchodom do školy?“

„Preveroval som to, Harry,“ ihneď odvetil pán Weasley. „Prehľadal som Malfoyovcom dom. Nebolo tam nič, čo tam nemalo byť, ani pokazené, ani celé.“

„Áno, viem, čítal som v Prorokovi, že ste hľadali… ale toto je niečo iné… teda, niečo viac…“

A vyrozprával pánu Weasleymu všetko, čo počul z Malfoyovho rozhovoru so Snapom. Pritom videl, že Lupin k nim pootočil hlavu a počúva každé slovo. Keď dokončil, bolo ticho, iba Celestina klokotala:

„Ó, srdce moje úbohé,

kúzlami vytrhnuté…“

„Zišlo ti na um, Harry,“ povedal pán Weasley, „že Snape iba predstieral…“

„… predstieral, že mu ponúka pomoc, aby mohol zistiť, čo má Malfoy za lubom?“ rýchlo dopovedal Harry. „Áno, myslel som si, že to poviete. Ale ako to môžeme vedieť?“

„My to nemusíme vedieť, to nie je naša vec,“ nečakane sa ozval Lupin. Otočil sa chrbtom k ohňu a tvárou k Harrymu. „To je Dumbledorova vec. Dumbledore Severusovi verí a to by malo stačiť aj nám všetkým.“

„Ale povedzme, že sa Dumbledore v Snapovi mýli,“ namietal Harry.

„Ľudia to hovorili veľa ráz. Ide o to, či veríš, alebo neveríš Dumbledorovmu úsudku. Ja mu verím, a preto dôverujem Severusovi.“

„Ale Dumbledore môže robiť chyby,“ nedal sa Harry. „Sám to hovorí. A vy…“

Pozrel Lupinovi do očí.

„… máte Snapa naozaj rád?“

„Nemám Severusa ani rád, ani nerád,“ odvetil Lupin. „Nie, Harry, hovorím pravdu,“ dodal, keď sa Harry zatváril pochybovačne. „Po tom všetkom, čo sa stalo medzi Jamesom, Siriusom a Severusom, nikdy nebudeme dôverní priatelia – zostalo medzi nami priveľa trpkosti. Ale nezabúdam, že po celý rok, čo som pracoval v Rokforte, mi Severus každý mesiac pripravoval protivlkolačí elixír, robil ho dokonale, takže som pri splne nemusel trpieť ako zvyčajne.“

„Ale náhodou mu vykĺzlo, že ste vlkolak, a museli ste odísť!“ nahnevane namietol Harry.

Lupin pokrčil plecami.

„Aj tak by sa to prezradilo. Obaja vieme, že chcel to miesto, ale mohol narobiť viac škody, keby mi bol niečo zamiešal do elixíru. Vďaka nemu som bol zdravý. Musím byť vďačný.“

„Možno sa neodvážil urobiť niečo s elixírom Dumbledorovi pod nosom!“ usúdil Harry.

„Rozhodol si sa ho nenávidieť, Harry,“ pousmial sa Lupin. „A ja to chápem, lebo James bol tvoj otec, Sirius krstný otec, zdedil si staré predsudky. V každom prípade povedz Dumbledorovi, čo si povedal nám s Arturom, ale neočakávaj, že bude mať rovnaký názor ako ty, ani nečakaj, že ho prekvapí to, čo mu povieš. Možno sa Severus vypytoval Draca na Dumbledorov príkaz.“

„… vyrval si mi ho z hrude!Ak vrátiš ho, vďačná budem!“

Celestina ukončila pieseň veľmi dlhým a vysokým tónom a z rádia sa ozval hlasný potlesk, ku ktorému sa nadšene pridala aj pani Weasleyová.

„Už sa to skončilo?“ nahlas sa spýtala Fleur. „Chvalabohu, lebo to bolo chrhozné…“

„Tak čo, dáme si pohárik na dobrú noc?“ rýchlo vyskočil pán Weasley. „Kto chce vaječný koňak?“

„Čomu ste sa venovali v poslednom čase?“ spýtal sa Harry Lupina, kým šiel pán Weasley po vaječný koňak a ostatní sa naťahovali a debatovali.

„Pohyboval som sa v podsvetí,“ odpovedal Lupin. „Takmer doslova. Medzi vlkolakmi,“ dodal, keď videl, že Harry sa tvári nechápavo. „Skoro všetci sú na strane Voldemorta. Dumbledore chcel špióna a ja som bol na to… ako stvorený.“